Keď tak zalovím v pamäti, tak moja fascinácia “veľkou modrou” začala niekedy na základnej škole. S baterkou pod perinou som lúskal 20 000 míľ pod morom(wiki) od Jules Verneho. Pre detskú fantáziu to bolo napínavé dobrodružstvo, odohrávajúce sa na miestach, kam sa smrteľník nemá šancu dostať. Temné, tmavé hlbiny, prapodivné zákutia morského dna, ktoré môžu skrývať čokoľvek.

Pôvodné ilustrácie od Édouard Riou a Alphonse de Neuville

Dosť podobné pocity som v tých časoch zažil v Silent Service. Kto nepozná, ide o simulátor dieselovej ponorky z čias druhej svetovej vojny. Na Atari 800 to naozaj graficky nediktuje kde sa čo a ako odohráva. Väčšinu musí obstarať grafická karta zvaná fantázia. To krčenie sa za klávesnicou, keď s vypnutými motormi nedýchate, zatiaľ čo nad vami za monotónneho vrčania krúži torpédoborec a zhadzuje hlbinné bomby aby vás dostal. Vôbec nevadí, že vlastne hráte za zlých 😉


Silent Service na oldgames.sk

Našiel som aj video

Podobne intenzívny zážitok sa zopakoval až pri Sub War 2050. Hovorím o Amiga verzii, ktorá bola bez textúr 😉 Tu už bol vizuálny dojem výrazne lepší, ale to čo bodovalo bol zvuk. Ešte teraz ma soundtrack dokáže v okamžiku pohltiť. Zrazu som stovky metrov hlboko, v temnote, sám…


SubWar 2050 na oldgames.sk

Uvodná hudba

Video z hry

Roky bežali, zmenila sa platforma a vlastne, zmenilo sa všetko. Náhodou som si pustil Subnauticu a ten podmanivý zvuk privolal staré spomienky. Hlbina, krehká ponorka, klesajúca zásoba kyslíka a jemné vŕzganie trupu keď naň dolieha voda o sile desiatok atmosfér.

Kniha, film, simulátor, craftenie. Rôzne štýly no jedno mali spoločné. Veľkú modrú. Nie som žiaden veľký hráč a dlho som ignoroval už známu značku. Netušil som, že to bude veľké pokračovanie tohoto modrého príbehu.

Nainštaloval som Bioshock a bol som veľmi pozitívne prekvapený. Pristúpil som k nemu s nastavením, len taká oddychovka na večer. Myslím, že aj na dnešné pomery, keď je tak nesmierne dôležitý vizuál, sa nemá za čo hanbiť. Pekné prostredie, krásny zvuk, postupné dávkovanie príbehového pozadia. Hľadanie odkazov, denníkov už dávno zosnulých nešťastníkov. Atmosféra je proste božia.


Príbeh je založený na diele Atlasova vzbura(wiki) od Ayn Rand.

Áno ovládanie je také šmatlavé, môj dojem. Nepriatelia sa pohybujú komicky rýchlo a pôsobia ako 2D sprity z 90 rokov a trošku kazia dojem. Po chvíli si však človek zvykne a ponorí sa do hlbín oceánu, do tajomného mesta Rupture, do hlbín príbehu. Kto je zlý, kto je dobrý, kto som vlastne ja?

Fakt super príbeh, veľmi zjednodušený ale pekný.

Po odohraní vrátane DLC som sa rovno vrhol na pokračovanie. Na tom už nerobil Ken Levin (duchovný otec jednotky), príbeh bol tak trošku nastavovaná kaša. Napriek tomu to bola bomba.

Prechádzka v koži Big Daddyho po morskom dne je nezabudnuteľný zážitok. Pre tých, ktorí nevedia kto je to Big Daddy, predstavte si potápača z 19 storočia. Ťažká medená prilba na hlave, obrovské nemotorné olovené topánky na nohách, groteskný kožený oblek opásaný opaskom so závažím. Pomalé pohyby, všadeprítomný zvuk dychu, neschopnosť rýchlej reakcie… Presne tak to Verne popisoval. Do toho kto by mal srdce zabiť malú sestričku. Že neviete kto to je? Nevinné malé dievčatko zneužité systémom a zdroj drogy, ktorá poháňa systém. Zvrátenú spoločnosť, ktorá chcela byť iná, mala byť rajom.

Áno grotesknosť nepriateľov a prestreliek ostala aj v tomto diely ale komu to vadí.

Okamžite po smutnom závere. Na to som vlastne zabudol. Podľa toho ako hráte sa nakoniec vyvinie príbeh a záver. Je to v duchu od hovien do sračiek. V prvom diely sa ešte dá uhrať dobrý koniec neskôr už to ale môže byť len zlé a horšie 🙂

Jemne pohnutý som sa pustil do trojky a v tom je asi môj problém. Väčšina recenzentov to hrala s časovým odstupom. Medzi dvojkou a trojkou ubehlo pár rokov. Ja som však šiel všetky časti ako novinku hneď po sebe.

Trojka ma dokázala znechutiť hneď prvé minúty tým presvetleným vizuálnym dojmom. Svetlá omaľovánka s náboženskými fanatikmi. Atmosféra o dve triedy nižšie než predchodcovia, zachraňoval ju len ten motív rasizmu. Pozor nejde o zlú hru! Naopak hra je fakt dobrá! Nesmiete ju však hrať ako ja. Všetky tri časti hneď po sebe ako novinku. Predpokladám, že to ale asi veľa hráčom nehrozí 😉 Má dobrý príbeh a spojí svoj osud s jednotkou a Rapture.

Nikdy by ma nenapadlo že DLC prekoná samotnú hru. Za mňa tretí diel je len mostík k tomu aby mohli vzniknúť dve príbehové DLC. Kraľujú celému Bioshocku. Samotné by to samozrejme nedokázali, príbeh je budovaný všetkými troma časťami, ale v tých DLC vrcholí. Je to taká pyramída, kde na vrchole sú tie dve DLC, ale žiadna časť by sama tak monumentálne nedokázala fungovať. Nádhera. Až mi je smutno že tak temný, vlhký, smutný a hlboký príbeh končí.

Som zvedavý kam ma moja hlboká modrá fascinácia zavedie nabudúce…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.