18. Pamäť počítača: PEEK, POKE, FRE, ADR

Na čo to je

Pamäť Atari je rad 65 536 očíslovaných priehradok. Číslo priehradky je adresa (0 až 65535) a v každej je jeden bajt – číslo od 0 do 255. V pamäti je tvoj program, jeho premenné, obrazovka aj nastavenia počítača: farby, okraje, hodiny, posledný stlačený kláves.

PEEK sa do priehradky pozrie a POKE do nej zapíše. Tak sa z BASICu dostaneš k veciam, na ktoré nemá príkaz.

Ako sa to píše

Celý program

Súbor examples/memory.abas:

10 REM PEEK and POKE: the memory of the computer
20 PRINT "Left margin: ";PEEK(82)
30 PRINT "Right margin: ";PEEK(83)
40 SCR=PEEK(88)+256*PEEK(89)
50 PRINT "The screen starts at ";SCR
60 DIM A$(5):A$="HELLO"
70 PRINT "The first byte of A$ is ";PEEK(ADR(A$))
80 POKE ADR(A$),74
90 PRINT A$
100 POKE 82,10
110 PRINT "Margin 10 from the next line on"
120 PRINT "Here it is"
130 POKE 82,2
140 PRINT "And back"

Preklad a spustenie

Tentoraz s voľbou --sim-screen: simulátor na konci neukáže, čo program postupne vypísal, ale ako vyzerá obrazovka – aj s medzerami na začiatku riadkov.

Basic26 memory.abas --sim --sim-screen

Čo uvidíš

  Left margin: 2
  Right margin: 39
  The screen starts at 48192
  The first byte of A$ is 72
  JELLO
  Margin 10 from the next line on
          Here it is
          And back

Ako to funguje

• Riadky 20 a 30: na adresách 82 a 83 si Atari drží ľavý a pravý okraj textu. Ľavý okraj je 2 – preto každý riadok na obrazovke začína dvoma medzerami. (Staré televízory okraj obrazu orezávali.)
• Riadok 40: adresa pamäte obrazovky je väčšia než 255, takže zaberá dva bajty, 88 a 89. Druhý bajt má váhu 256. Tento vzorec stretneš v dobových programoch stále.
• Riadok 70: ADR(A$) je adresa prvého znaku reťazca. Je na nej 72 – kód písmena H.
• Riadok 80: POKE tam zapíše 74, kód písmena J, a z HELLO je JELLO. Reťazec sa zmenil bez toho, aby sa ho dotkol príkaz priradenia.
• Riadok 100: POKE 82,10 posunie ľavý okraj. Platí od najbližšieho nového riadka – preto je riadok 110 ešte na starom mieste a až riadok 120 odsadený.
• Riadok 130: okraj späť. Aj tu zmena platí až od ďalšieho riadka, takže And back je ešte odsadený.

Užitočné adresy

Viac je v prílohe D. Najlepšia kniha o adresách Atari sa volá Mapping the Atari.

Hodiny a presné čakanie

Bajt na adrese 20 sa sám od seba zväčší o jedna päťdesiatkrát za sekundu (na amerických strojoch šesťdesiatkrát). Keď doň zapíšeš nulu a počkáš, kým v ňom bude 50, prešla sekunda – nech je program akokoľvek rýchly. Súbor examples/wait.abas:

10 REM Waiting by the clock of the computer
20 FOR N=5 TO 1 STEP -1
30   PRINT N
40   S=50:GOSUB 1000
50 NEXT N
60 PRINT "Go!"
70 END
1000 REM Wait S fiftieths of a second (S up to 255)
1010 POKE 20,0
1020 IF PEEK(20)<S THEN 1020
1030 RETURN

Basic26 wait.abas --run

Program odpočíta od päť do jedna, s presne sekundovou prestávkou medzi číslami. Podprogram na riadku 1000 budú používať aj ďalšie kapitoly.

Tento program spúšťaj v emulátore. Hodiny poháňa obrazovka Atari a simulátor obrazovku nemá – bajt 20 v ňom stojí a riadok 1020 by sa točil donekonečna.

FRE(0)

PRINT FRE(0) vypíše, koľko bajtov ostáva pre reťazce a polia, teda koľko ešte zoberie DIM. Preložený program dá iné číslo než ten istý program v interpreteri, lebo v pamäti leží inak. Na čísle v zátvorke nezáleží.

Časté chyby

Vyskúšaj si

1. Vypíš, na ktorom riadku a stĺpci je kurzor (PEEK(84), PEEK(85)).
2. Zmeň wait.abas, aby medzi číslami čakal pol sekundy.
3. Zisti kód posledného znaku reťazca: je na adrese ADR(A$)+LEN(A$)-1.

Zhrnutie

• Pamäť sú bajty (0–255) na adresách 0–65535.
• PEEK(a) číta, POKE a,v zapisuje.
• Dvojbajtové číslo: PEEK(a)+256*PEEK(a+1).
• Na adrese 20 tikajú hodiny, 50 za sekundu – čakanie podľa nich nezávisí od rýchlosti programu.
• ADR(A$) je adresa textu reťazca, FRE(0) voľná pamäť.

Späť: 17. Chyby za behu · Ďalej: 19. Textová obrazovka