Dlhá modrá cesta k B…
herný denníček #20 000 míľ pod morom#BioShock#Silent Service#Subnautica#SubWar 2050
Keď tak zalovím v pamäti,
tak moja fascinácia „veľkou modrou“ začala niekedy na základnej škole. S baterkou pod perinou som lúskal 20 000 míľ pod morom(wiki) od Julesa Verna. Pre detskú fantáziu to bolo napínavé dobrodružstvo, odohrávajúce sa na miestach, kam sa smrteľník nemá šancu dostať. Temné hlbiny, prapodivné zákutia morského dna, ktoré môžu skrývať čokoľvek.
Pôvodné ilustrácie od Édouarda Rioua a Alphonsa de Neuvilla
Dosť podobné pocity som v tých časoch zažil v Silent Service. Kto nepozná, ide o simulátor dieselovej ponorky z čias druhej svetovej vojny. Na Atari 800 grafika naozaj neukazuje, kde sa čo a ako odohráva. Väčšinu musí obstarať grafická karta zvaná fantázia. To krčenie sa za klávesnicou, keď s vypnutými motormi nedýchate, zatiaľ čo nad vami za monotónneho vrčania krúži torpédoborec a zhadzuje hlbinné bomby, aby vás dostal. Vôbec nevadí, že vlastne hráte za zlých 😉
Našiel som aj video
Podobne intenzívny zážitok sa zopakoval až pri Sub War 2050. Hovorím o Amiga verzii, ktorá bola bez textúr 😉 Tu už bol vizuálny dojem výrazne lepší, ale to, čo bodovalo, bol zvuk. Ešte teraz ma soundtrack dokáže v okamžiku pohltiť. Zrazu som stovky metrov hlboko, v temnote, sám…
Úvodná hudba
Video z hry
Roky bežali, zmenila sa platforma a vlastne, zmenilo sa všetko. Náhodou som si pustil Subnauticu a ten podmanivý zvuk privolal staré spomienky. Hlbina, krehká ponorka, klesajúca zásoba kyslíka a jemné vŕzganie trupu, keď naň dolieha voda o sile desiatok atmosfér.
Kniha, film, simulátor, craftenie. Rôzne štýly, no jedno mali spoločné. Veľkú modrú. Nie som žiaden veľký hráč a dlho som ignoroval už známu značku Bioshock. Netušil som, že to bude veľké pokračovanie tohto modrého príbehu.
Nainštaloval som Bioshock a bol som veľmi pozitívne prekvapený. Pristúpil som k nemu s nastavením, že to bude len taká oddychovka na večer. Myslím, že aj na dnešné pomery, keď je tak nesmierne dôležitý vizuál, sa nemá za čo hanbiť. Pekné prostredie, krásny zvuk, postupné dávkovanie príbehového pozadia. Hľadanie odkazov, denníkov už dávno zosnulých nešťastníkov. Atmosféra je proste božia.
Príbeh je založený na diele Atlasova vzbura(wiki) od Ayn Rand.
Áno, ovládanie je také šmatlavé, môj dojem. Nepriatelia sa pohybujú komicky rýchlo a pôsobia ako 2D sprity z 90. rokov a trošku kazia dojem. Po chvíli si však človek zvykne a ponorí sa do hlbín oceánu, do tajomného mesta Rapture, do hlbín príbehu. Kto je zlý, kto je dobrý, kto som vlastne ja?
Fakt super príbeh, veľmi zjednodušený, ale pekný.
Po odohraní vrátane DLC som sa rovno vrhol na pokračovanie. Na tom už nerobil Ken Levine (duchovný otec jednotky), príbeh bol tak trošku nastavovaná kaša. Napriek tomu to bola bomba.
Prechádzka v koži Big Daddyho po morskom dne je nezabudnuteľný zážitok. Pre tých, ktorí nevedia, kto je to Big Daddy, predstavte si potápača z 19. storočia. Ťažká medená prilba na hlave, obrovské nemotorné olovené topánky na nohách, groteskný kožený oblek opásaný opaskom so závažím. Pomalé pohyby, všadeprítomný zvuk dychu, neschopnosť rýchlej reakcie… Presne tak to Verne popisoval. A do toho: kto by mal srdce zabiť malú sestričku? Že neviete, kto to je? Nevinné malé dievčatko zneužité systémom a zdroj drogy, ktorá poháňa systém. Zvrátená spoločnosť, ktorá chcela byť iná, mala byť rajom.
Áno, grotesknosť nepriateľov a prestreliek ostala aj v tomto diele, ale komu to vadí?
Aby som nezabudol… Podľa toho, ako hráte, sa nakoniec vyvinie príbeh a záver. Je to v duchu od hovien do sračiek. V prvom diele sa ešte dá uhrať dobrý koniec, neskôr už to ale môže byť len zlé a horšie 🙂
Jemne pohnutý som sa pustil do trojky a v tom je asi môj problém. Väčšina recenzentov to hrala s časovým odstupom. Medzi dvojkou a trojkou ubehlo pár rokov. Ja som však šiel všetky časti ako novinku hneď po sebe.
Trojka ma dokázala znechutiť hneď prvé minúty tým presvetleným vizuálnym dojmom. Svetlá omaľovánka s náboženskými fanatikmi. Atmosféra o dve triedy nižšie než predchodcovia, zachraňoval ju len ten motív rasizmu. Pozor, nejde o zlú hru! Naopak, hra je fakt dobrá! Nesmiete ju však hrať ako ja. Všetky tri časti hneď po sebe ako novinku. Predpokladám, že to ale asi veľa hráčom nehrozí 😉 Má dobrý príbeh a spojí svoj osud s jednotkou a Rapture.
Nikdy by ma nenapadlo, že DLC prekoná samotnú hru. Za mňa tretí diel je len mostík k tomu, aby mohli vzniknúť dve príbehové DLC. Kraľujú celému Bioshocku. Samotné by to samozrejme nedokázali, príbeh je budovaný všetkými troma časťami, ale v tých DLC vrcholí. Je to taká pyramída, kde na vrchole sú tie dve DLC, ale žiadna časť by sama tak monumentálne nedokázala fungovať. Nádhera. Až mi je smutno, že tak temný, vlhký, smutný a hlboký príbeh končí.
Som zvedavý, kam ma moja hlboká modrá fascinácia zavedie nabudúce…
Komentáre