Space Quest – 2. časť
herný denníček #Adventury#Sierra#Space Quest
Mal by nasledovať vraj najlepší diel. VGA grafika, ikonky, dabing… No neviem. Nový engine je podľa môjho názoru horší. Respektíve má negatívny dopad na štýl hrania. Tento nový gameplay na mňa pôsobil ako klikací komix. V podstate som SQ4 začínal asi štyrikrát a odložil som ho na viac než rok. Nutkanie sa na to vykašlať som mal aj naďalej počas celej hry. Nie, toto naozaj nebola moja šálka kávy.
Iste, niekto by mohol namietnuť, že aj Indiana Jones je čisto myšoidný, bez písania a tam som nenamietal. Neviem presne povedať, prečo, ale spôsob SQ je z môjho pohľadu oveľa horší. Tu je to celé divné. Málo možností na výber, zlá voľba je smrť, no proste komix.
Smrtí je dosť, takže stále platí staré známe SAVE, SAVE, SAVE…
Technické detaily sme prebrali tak poďme k príbehu. Po odmietnutí v Sierre na konci SQ3 sa vydá Roger na Xenon. Sladký domov. Cesta sa však trochu prekvapivo skomplikuje. Objaví sa Vohaul, áno, ten Vohaul, ktorého sme zabili v SQ2. Žiaľ, jeho mozog bol zachránený na diskete… Nakoniec teda skončíme doma na Xenone, ale v ďalekej budúcnosti v SQ XII.
Ďalšia charakteristická črta SQ série je cestovanie. V prvých troch častiach to nebolo až také markantné, no od štvrtej časti to vystupuje do popredia. Súradnice časopriestoru, vesmírne koordináty… To mi k srdcu neprirástlo, ale umožnilo to jeden skvelý nápad, ku ktorému sa ešte dostaneme.
Poskočíme časom späť, aj keď nie dostatočne. SQ X – latexové dievčatá…
Všetko ale nakoniec dobre dopadne a s dievčatami sa vydáme nakupovať.
Návrat do SQ1. Návrat do EGA grafiky – bomba. Tým to ale nekončí. Narazíme na monochromatickú pakáž, ktorá Rogera vyhodí z baru.
Po tortúre, ktorú pre mňa predstavovala štvrtá časť, som si vravel: už som za polovicou, už to dám, aj keby ma to naďalej sralo iritovalo ako SQ4. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa mi SQ5 páčil a opäť ma bavil. Začneme ako študent, ale netrvá to dlho…
Komixový pocit tu bol ešte silnejší ako v predchádzajúcej časti, ale tentokrát to bolo zábavnejšie.
Neúspešná teleportácia nedopadne až tak katastrofálne ako v klasike The Fly (CSFD). Dokonca ju Roger využije na úspešný postup a opäť sa dobrý nápad použije aj v ďalšej časti.
Po znovunadobudnutí chuti pri 5. časti som sa hneď vrhol na vraj technický vrchol série. Grafika je síce SVGA a teda jemnejšia, ale pocitovo mi prišla horšia ako v predchádzajúcom dieli. Čo je ale príšerné, je UI. Tie kurzory by to vážne chcelo prekresliť a umiestnenie v „strede“ je tiež nešikovné. Hore na okraji obrazu to bolo oveľa lepšie. Toľko k menej podstatným veciam. Čo ale príbeh a zábava? Začne to potupnou degradáciou z kapitána na upratovača. Opäť 😉
Dovolenka na Polysorbate LX začne nepodareným transportom. Keď tak uvažujem, nových nápadov je tu minimum. Sú ale celkom rozumne recyklované a teda ostávajú aj naďalej vtipné.
Dovolenka sa trochu skomplikuje potom, ako Rogera uväznia.
Ako sa ukáže, ani na lodi nie je až tak bezpečne.
Z problémov Rogera zachráni opäť Stellar, žiaľ, pritom však zahynie. Nasleduje pohreb v holografickej miestnosti.
Ako sa ukáže, Stellar predsa len nie je mŕtva. Cestou za vyriešením záhady Roger skončí v base. Útek našťastie nie je problém, stačí vyrobiť panáka z jedla a využiť krátkozrakosť strážcu.
Po úteku stačí ukradnúť loď a ďalšie šialené situácie čakajú.
Cestou sa vyskytne menší problém a je nutné opraviť loď, stopnúť druhú loď a pomocou štartovacích káblov naštartovať.
Po pár ďalších rozhovoroch nakoniec cesta zavedie Rogera do virtuálnej reality, kde získa posledné informácie.
Opäť recyklácia starého nápadu a odkaz na už spomínaný Innerspace (CSFD).
Z Rogera bude na chvíľu aj jazdec na červovi, úplný fremen (Duna – CSFD, Duna – Databáze knih).
Stačí už len naštartovať a opustiť Stellarine vnútro.
Komentáre